Stručný opis toho, o čom bola konferencia
Medzinárodná vedecká konferencia s názvom “Poľnohospodárstvo ako aktér sociálnej inklúzie” (AGASI), ktorú organizovalo občianske združenie Druživa spoločne so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre sa konala 14. a 15. októbra 2021 v Nitre v hybridnej podobe.
Konferencia bola finančne podporená:
- ACF Slovakia v rámci projektu ‘Zahájenie rozvoja sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku’
- Kooperatívnym výskumným programom OECD: Udržateľné poľnohospodárske a potravinárske systémy (CRP)
- Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied – VEGA (projekt”Modely sociálneho poľnohospodárstva ako nástroj podpory inkluzívneho rastu”).
Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa ako partner konferencie zúčastnila v rámci národného projektu “Inštitút sociálnej ekonomiky”.
Hlavným cieľom konferencie bolo posilniť dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami sociálneho poľnohospodárstva a formulovať politické odporúčania o úlohe, ktorú zohráva poľnohospodárstvo v sociálnom začleňovaní a sociálnom hospodárstve, a uľahčiť prenos vedeckých zistení do výsledkov a zmien na úrovni rozvoja politiky, vykonávania a prijímania nových postupov. Cieľom bolo tiež spoločné využívanie skúseností a najlepších postupov súvisiacich s tvorbou politík a poukazovanie na riadiacu úlohu poľnohospodárstva pri vytváraní pridanej hodnoty a inovácií. Diskusia v rámci konferencie bola zameraná na nasledujúce témy:
- rozvoj politík vytvárajúcich vhodné podmienky pre sociálne poľnohospodárstvo,
- pridaná hodnota sociálneho poľnohospodárstva,
- sociálne poľnohospodárstvo ako priestor na zavedenie inovácií a nových technológií,
- Sociálne poľnohospodárstvo ako súčasť sociálnej ekonomiky a sociálneho systému štátu.
Účasť – podrobnosti o celkovom počte účastníkov, krajinách, z ktorých pochádzajú, z akého prostredia (akademické, obec, priemysel atď.)
Konferencia sa konala pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana. Minister otvoril konferenciu. Svoj prejav predniesol aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko. Druhý deň konferencie otvorila štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a zástupkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Martina Všelková.
Na konferencii sa zúčastnili rečníci a panelisti z 10 krajín a účastníci z 15 krajín. Rečníci z Talianska, Nemecka, Holandska, Japonska, Nórska, Maďarska, Poľska, Českej republiky, Slovenskej republiky boli vyzvaní, aby predstavili svoje príspevky na hlavné témy konferencie. Uskutočnili sa tri panelové diskusie o troch aspektoch rozvoja a podpory sociálneho poľnohospodárstva. Témy panelov zamerané na: sociálnu prácu a sociálne služby; poľnohospodárska prax a sociálne inovácie; a vzdelávacie, informačné a poradenské služby v Slovenskej republike. Panelisti zo Slovenska (14) a z Českej republiky (3), spolu 17 odborníci, diskutovali v paneloch.
Celkový počet účastníkov 14. októbra (prvý deň konferencie) bol 82 a 85 15. októbra (druhý deň konferencie). Spolu bolo zaregistrovaných 199 osôb – 1 z Kolumbie, 19 z Českej republiky, 2 z Francúzska, 2 z Nemecka, 3 z Maďarska, 2 z Írska, 7 z Talianska, 1 z Japonska, 1 z Nigérie, 3 z Holandska, 1 z Nórska, 3 z Poľska, 151 zo Slovenska, 1 z Tunisu a 2 zo Spojených štátov.
Zástupcovia všetkých sektorov boli registrovaní a prítomní – univerzity (22,6 % všetkých registrovaných osôb), mimovládne organizácie (12 %), slovenské a české ministerstvá a ich organizácie (10,5 %), poľnohospodári (9,5 %), registrované sociálne podniky (7 %), profesijné združenia (5,5 %), výskumné organizácie (2,5 %), regionálne riadiace orgány (2 %). Záujem prejavil aj ďalší typ aktérov: banky, charita, konvenčné podniky (najmä poľnohospodárske alebo poskytujúce služby pre poľnohospodárstvo), mestské podniky a rozvojové agentúry. Sektorová štruktúra účastníkov odráža charakter sociálneho poľnohospodárstva a sociálneho začlenenia do praxe. V rámci diskusií počas oboch dní konferencie rôzni účastníci (akademici, poľnohospodári, sociálni pracovníci, zástupcovia riadiacich orgánov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni atď.) nastolili otázky a pripomienky týkajúce sa osvedčených postupov, podporných opatrení a účinkov sociálneho poľnohospodárstva v rôznych krajinách.
Hlavné body z prezentácií
Prezentácie konferencie zamerané na štyri základné oblasti – politiky vytvárajúce vhodné podmienky pre sociálne poľnohospodárstvo, hodnoty vytvorené sociálnym poľnohospodárstvom, aspekty inovatívnosti oblasti a postavenia sociálneho poľnohospodárstva v sociálnom hospodárstve a sociálnom systéme štátu.
Kľúčoví rečníci uviedli, že sektor sociálneho poľnohospodárstva v krajinách strednej a východnej Európy, ako aj v iných krajinách v súčasnosti rastie. Boli prezentované politiky rôznych úrovní riadenia vytvárajúce podmienky pre sociálne poľnohospodárstvo v rôznych krajinách. Identifikovala sa rozmanitosť definícií sociálneho poľnohospodárstva a široká variabilita prijatých prístupov. Na jednej strane možno túto variabilitu považovať za pozitívnu, na druhej strane prináša ťažkosti pri hľadaní systematickej podpory sociálneho poľnohospodárstva a vytváraní legislatívneho rámca. Pani Morvarid Baghezadeh (OECD) zdôraznila, že je naliehavo potrebný holistický prístup na definovanie politík, ktoré uľahčujú a podporujú sociálne začlenenie. Sociálne poľnohospodárstvo si vyžaduje predovšetkým spoluprácu v rôznych oblastiach politiky, ako je zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a poľnohospodárstvo. V počiatočných fázach vývoja politiky sú potrebné informácie a údaje na posúdenie stavu poľnohospodárstva ako aktéra sociálneho začlenenia a na formulovanie definície politických cieľov.
Väčšina prezentujúcich považovala pridanú hodnotu sociálneho poľnohospodárstva pre ľudí, farmy, prírodu a spoločnosť. Premena farmy na sociálne poľnohospodárstvo môže viesť k sociálnemu a ekologickému začleneniu, čo môže na úrovni poľnohospodárskych podnikov pridať hodnotu prírode, krajine a biodiverzite. Niekoľko rečníkov sa zameralo na konkrétne hodnoty a názory. Japonský rečník, prof. Naoki Kondo, sa zameral na zdravotné účinky poľnohospodárstva, podporu sociálneho kapitálu spoločenstva v dôsledku poľnohospodárskych aktivít vo vidieckom a mestskom prostredí a zdravie poľnohospodárov a iných národov a ich potenciálne sociologické a fyziologické mechanizmy. Pani Marjolein Elings zdôraznila účinky na rôzne cieľové skupiny. Dr. Apolka Ujj využila perspektívu agroekológie. Podľa profesora Francesca Di Iacova môže sociálne poľnohospodárstvo priniesť lepšie služby pre všetkých navrhovaním inteligentných riešení, ale aj obnovením podnikateľských postojov z pohľadu občianskej spoločnosti.
Z hľadiska sociológie si udržateľný rast a rozvoj vyžadujú nové spôsoby využitia dostupných zdrojov a komplexný proces sociálnej transformácie (prof. Danka Moravčíková). Boli prezentované rôzne spôsoby myslenia o sociálnej inovácii a niekoľko typov výziev pri analýze a podpore sociálnych inovácií v agropotravinárskom sektore. Boli navrhnuté budúce smerovania výskumu v sektore sociálneho poľnohospodárstva.
Panelové diskusie boli zamerané na podrobnosti o výzvach v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb; poľnohospodárskej praxe a sociálnych inovácií; a vzdelávacích, informačných a poradenských službách na rozvoj sociálneho poľnohospodárstva v Slovenskej republike. Hlavnou výzvou je nadviazanie spolupráce medzi dvoma kľúčovými sektormi – sektorom práce a sociálnych vecí a sektorom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka s cieľom zlepšiť možnosti a uskutočniteľnosť podpory činností sociálneho poľnohospodárstva. Tieto činnosti vykonávajú poľnohospodári, obce, regionálne samosprávy a mimovládne organizácie. V Slovenskej republike sú dobre navrhnuté a dobre riadené príklady. To však nemôže byť udržateľné bez podpory na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Chýbajú informácie a údaje na posúdenie stavu techniky odvetvia a na formulovanie komplexnej vízie a stratégie na vnútroštátnej úrovni. Príklady z iných krajín môžu slúžiť ako inšpirácia.
Hlavné výsledky/závery
Na základe prezentácií a diskusií konferencie je možné sformulovať niekoľko výsledkov:
- Sociálne poľnohospodárstvo je priestorom a aktérom vytvárania rôznych typov a foriem spoločenských (sociálnych a environmentálnych) hodnôt.
- Sociálne poľnohospodárstvo je kľúčovým činiteľom environmentálnej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti regiónov a krajín, najmä vo vidieckych oblastiach.
- Poľnohospodárstvo je kľúčovým aktérom sociálneho začlenenia.
- Existuje celý rad definícií a prístupov k sociálnemu poľnohospodárstvu v jednotlivých krajinách a regiónoch, čo spôsobuje ťažkosti pri hľadaní systematickej podpory sociálneho poľnohospodárstva a vytváraní legislatívneho rámca.
- Rozvoj sociálneho poľnohospodárstva si vyžaduje spoluprácu medzi odvetviami a politikami, predovšetkým v dvoch rôznych oblastiach politiky – zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a poľnohospodárstvo.
- Na posúdenie stavu techniky na vymedzenie politických cieľov sú potrebné neustále informácie a údaje.
Jedným z hlavných cieľov konferencie bolo uľahčiť prenos vedeckých poznatkov do výsledkov a zmien na úrovni rozvoja politiky, vykonávania politiky a prijímania nových postupov zainteresovanými stranami. Stalo sa tak v prezentáciách a panelových diskusiách. Dlhodobá vízia sociálneho poľnohospodárstva v Slovenskej republike sa dokončuje na základe výstupov konferencie. Materiál bude predložený vnútroštátnym a regionálnym politickým orgánom.
Inštitucionálne prostredie, ako aj prax v rôznych krajinách preukázali, že sociálne poľnohospodárstvo je kľúčovým činiteľom environmentálnej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti regiónov a krajín prostredníctvom začleňovania zraniteľných jednotlivcov a skupín a prostredníctvom rozvoja spoločenstva, najlepšie vo vidieckych (sotva obývaných a marginalizovaných) oblastiach.